Porozumenie textu, hlavne učebného textu, je dôležitou podmienkou „vstupu“ žiaka do učiva. Učenie sa nie je zmysluplné a nie je ani efektívne, keď v ňom chýba porozumenie. Čítanie s porozumením však nie je len nástrojom osvojovania si učiva, ale aj základom chápania sveta. Porozumenie textov (školských i mimoškolských) hrá mimoriadnu úlohu vo vývine dieťaťa. Keďže text prináša nové informácie, núti ho myslieť, uvažovať, formuje jeho hodnoty a ovplyvňuje postoje k svetu. (P. Gavora, 2008)

Mnohé výskumy jasne hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Už v období od 3 do 6 rokov sú u dieťaťa vyvinuté všetky zložky psychiky – vnímanie, predstavivosť, pamäť, pozornosť a vôľa. V tomto veku je dieťa schopné sústrediť sa na rozprávanie a porozumieť mu. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná jeho intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť.

Mozog jedincov, ktorí nedostávajú podnety sa vyvíja podstatne pomalšie, nerovnomerne. Dieťa, ktoré sústreďuje svoju pozornosť na niečo, čo ho zaujme, sa učí. To ostáva jeho trvalou skúsenosťou. Roky od narodenia po pubertu sú rozhodujúcim obdobím, kedy schopnosť učiť sa je na najvyššom stupni pohotovosti. Zmysly sú v tomto vekovom období veľmi ostré, zvlášť oči, uši, hmat, sú pomocníkmi pri napodobňovaní a skúmaní a to je podstata edukácie v predprimárnom a primárnom vzdelávaní.

Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch. A na toto všetko potrebuje blízku osobu, najlepšie rodiča.

Kompetencia učenia sa z textu sa stala viditeľnou zložkou vyučovania všetkých predmetov  primárneho a sekundárneho  vzdelávania aj  na našej škole.

Dôležitou úlohou predčitateľskej gramotnosti je naučiť deti počúvať text s porozumením. 

Sú štyri úrovne, ako môžeme pri rozhovore o prečítanom texte zistiť úroveň porozumenia čítaného textu:

 

1. Schopnosť zapamätať si a prerozprávať informácie z textu:

• aké postavy vystupujú v príbehu
• kde sa dej odohráva
• vymenuj predmety, ktoré používali
• kto prišiel, kto odišiel

 

 

2. Schopnosť dedukovať z textu:

• popíš miesto, kde sa dej odohráva
• vymysli hádanku
• urči začiatok, koniec príbehu
• povedz hlavné postavy
• ktoré vlastnosti má hlavná postava
• čo je pre neho charakteristické
• podľa čoho to vieš, ako si to zistil
• nájdi vzťahy medzi postavami
• čo si myslí, akú súvislosť má ilustrácia s textom
• prečo tak konala postava
• aké vlastnosti jej chýbali

 

3. Schopnosť interpretovať a integrovať myšlienky a informácie z textu:

• interpretovať obsah v prvej osobe jednotného čísla
• vysvetli prečo
• následok konania postáv
• ako by si zareagoval, ako by si sa zachoval
• čo by si robil
• čo si myslíš o správaní a konaní postavy
• čo si myslíš že je pravdivé, nepravdivé – prečo
• porovnaj konanie a vlastnosti dvoch postáv
• čo sa stáva, keď vlastnosti niektorých postáv majú ľudia
• nahraď slovo iným slovom
• ako by si to povedal inak
• ktorou postavou by si chcel, nechcel byť, prečo

 

4. Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť text:

• rozhodni, či bolo konanie hlavnej postavy správne
• odôvodni prečo áno, prečo nie
• keby si bol ty hlavná postava ako by si sa správal
• čo by si zmenil vyjadri vlastné pocity – verbálne, neverbálne
• výtvarne, čo by sa stalo keby...
• čo by si poradil hlavnej postave
• čo chcel autor vyjadriť týmito slovami, vetou
• pokús sa zlo zmeniť na dobro

Literatúra:

GAVORA, P. a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Enigma, 2012. ISBN 978-80-89132-57-7.

Metodické materiály z MPC